Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane?

Autor: Martin Navrátil | 13.2.2014 o 0:07 | (upravené 13.2.2014 o 7:50) Karma článku: 6,93 | Prečítané:  1082x

Vyspelý národ si je vedomý svojej ceny a svojho miesta vo svete či v Európe. Vyspelý národ sa vie pravdivo pozrieť na svoju históriu a nemusí sa zanovito pridŕžať mýtov, aby legitimoval svoje právo na existenciu. Pritom však toto právo neupiera inému národu. Vyspelý národ, či je malý alebo veľký, sa nemusí klamať, pretože pozná svoju hodnotu a význam.

"My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy..." Takto sa odvoláva na cyrilo-metodské dedičstvo preambula Ústavy Slovenskej republiky. A aj v kostoloch sa dodnes odrieka "Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane!"

To prirodzene vyvoláva otázky: O aké dedičstvo ide? Aké je to cyrilo-metodské dedičstvo? Čo nám to má Boh zachovať? Čo sme to vlastne zdedili?

Slováci si hovejú vo svojom výsadnom vzťahu k Cyrilovi a Metodovi a privlastňujú si oboch bratov ako vierozvestov Slovákov. Svedčí o tom fakt, že neoslavujeme sviatok svätých Cyrila a Metoda spoločne s celou Európou 14. februára, ale že si zakladáme na svojej výnimočnosti - my oslavujeme 5. júla (spoločne s Čechmi a Chorvátmi). Lenže je aj možné, že bratia na území dnešného Slovenska ani neboli. Centrum Veľkej Moravy bolo na Morave (predpokladajú sa Mikulčice) a najpravdepodobnejšie je, že títo dvaja diplomati pôsobili práve v centre. Nehovoriac o tom, že v 9. storočí žiadni Slováci ešte neexistovali.

Keď chceli Cyril a Metod dať vysvätiť za kňazov svojich veľkomoravských žiakov, zaiste mali v úmysle vrátiť sa do Byzancie, veď Rím odmietol poskytnúť Rastislavovi misijnú pomoc. Život Konštantínov sa zmieňuje o ich prítomnosti v Benátkach, odkiaľ by sa preplavili do Byzancie. To bolo pohodlnejšie než putovať po súši. Navyše, Benátky patrili v tom čase Byzantskej ríši. (Napokon sa nevrátili, pretože v Benátkach ich zastihla pozvánka pápeža na audienciu: „Keď sa o ňom dozvedel rímsky pápež, poslal poňho. A keď prišiel do Ríma, vyšiel mu oproti sám pápež Hadrián so všetkými mešťanmi a niesli sviece, pretože sa dozvedeli, že prináša ostatky svätého Klementa, mučeníka a rímskeho pápeža.“) Z toho možno usudzovať, že odtiaľ aj prišli. A pritom mohli, ale celkom pokojne aj nemuseli prechádzať územím dnešného Slovenska. Nemuseli, pretože ak sa vydali po „hlavnom ťahu“, Jantárovej ceste, územiu Slovenska sa vyhli.

Cyril a Metod neboli ani prvými vierozvestami Slovanov. Už pred nimi pôsobili na našom území talianska, byzantská a bavorská misia a pravdepodobne aj íro-škótska. Mýtus, že práve nimi je kresťanstvo konečne šírené v domácom jazyku, je takisto mylný. Prirodzene, že ak mala mať kristianizácia zmysel, kresťanstvo museli aj predošlé misie hlásať v jazyku domorodého obyvateľstva. Rozdiel bol však v tom, že latinská omšová liturgia bola v ére solúnskych bratov nahradená slovanskou liturgiou. A to bolo dovtedy niečo neslýchané a nevídané.

Neznamená to teda, že by dovtedy so Slovanmi franskí kňazi vôbec nehovorili im zrozumiteľným jazykom. Cyrilo-metodská reforma znamenala, že isté omšové formule, ktoré museli byť dovtedy v latinčine, mohli odvtedy byť v staroslovienčine. Ale treba tiež povedať, že latinčina panovala pred misiou Cyrila a Metoda i po nej, a jej nadvláda trvala, zjednodušene povedané, až do druhej polovice 20. storočia, do II. vatikánskeho koncilu, keď bola liturgia povolená v národných jazykoch.

Treba si uvedomiť, že misia Cyrila a Metoda pôsobila u nás iba 22 rokov a potom výdobytky, ktoré so sebou priniesla, boli zničené, pápež Štefan V. starosloviensku bohoslužbu zakázal a "hlaholskí" kňazi boli vyhnaní. Nitru zaujal franský biskup Wiching. Dedičstvo teda nemal kto odovzdávať a do obradov sa navrátila latinčina. Okrem toho, ešte na začiatku 10. storočia vládlo v mnohých slovanských hradiskách pohanstvo.

Je tiež mnoho hypotéz, akú liturgiu  Cyril a Metod priniesli a zachovávali. Ale opäť bude asi najbližšie k pravde, ak povieme, že zo svojej domoviny priniesli liturgiu východného rítu. Isté indície napovedajú, že to tak mohlo zostať až do Metodovej smrti.

Ad hlaholika. Tá mala význam pre malý okruh vzdelancov v okolí Cyrila a Metoda, ale väčšina obyvateľstva vrátane vládnucich vrstiev bola negramotná, takže písmo nemalo pre nich významnejší úžitok. Za dedičov hlaholiky sa môžu považovať národy, ktoré dnes píšu azbukou.

Po smrti Metoda v roku 885 začalo dielo bratov upadať do zabudnutia. Ťažko povedať, aký živý bol ich odkaz medzi slovanským ľudom a koľko pretrval. Zvyčajne sa hovorí o troch generáciách, čo by mohlo byť prijateľné, keďže sa nedá očakávať, že by slovanský ľud cyrilo-metodský odkaz živil. Jednak tieto ideologické bitky boli skôr záležitosťou mocenskej politiky a ľudu sa nedotýkali, a jednak mal Wiching podporu domáceho panovníka, Svätopluka. Takže žiadne vzbury sa nekonali.

Je ťažko predstaviteľné, že by nejaký Uhor žijúci na území dnešného Slovenska napríklad v 12. storočí velebil Cyrila a Metoda. Povedomie o nich sa neodovzdávalo z generácie na generáciu, ich dielo sa nepociťovalo ako dedičstvo odovzdávané z generácie na generáciu, nepociťovala sa kontinuita.

Až v 18. storočí oživil odkaz misionárov zo Solúna osvietenský historik Juraj Papánek v diele Historia gentis Slavae (v Čechách si uctil pamiatku Cyrila a Metoda už v 14. storočí kráľ Karol IV.). V národnoobranných bojoch, ktoré sa začali množiť, sa bežne používala taktika dokazovať starobylosť svojho národa. A neraz aj prikrášľovaním, prekrúcaním alebo priamo deformovaním faktov. A v 19. storočí sa to už len tak hemžilo dielami s cyrilo-metodskou tematikou či motívmi.

Tvorenie takýchto mýtov bolo v 19. storočí poznačenom jarou národov a s ňou spojeným nacionalizmom typické, lenže dnes sa už týchto mýtov vyspelé národy vzdávajú, ak už to dávno neurobili. Je to znakom vyspelosti národa, ktorý si je vedomý svojej ceny a svojho miesta vo svete (v Európe) a ktorému neuberá na sebavedomí, že proces jeho etnogenézy bol zavŕšený neskôr. Národa, ktorý sa vie pravdivo pozrieť na svoju históriu a nemusí si vymýšľať mýty, aby legitimoval svoje právo na existenciu. Pritom však toto právo neupiera inému národu. Národa, ktorý, či je malý alebo veľký, pozná svoju hodnotu a význam a nemusí sa klamať.

Nezdedili sme po misijnej činnosti svätých Cyrila a Metoda ani písmo, ani východný obrad, neboli prví, ktorí nám zvestovali kresťanstvo a ani nepatria Slovákom; čo sme teda zdedili?

Ak sa odvolávame na cyrilo-metodskú tradíciu, mali by sme zvýrazňovať jej univerzálne duchovné posolstvo. Vyzdvihovať ľudskú a vzdelanostnú úroveň oboch bratov, obete, ktoré podstúpili. Samozrejme, nemožno opomenúť konfesionálny rozmer ich diela. Posolstvo, že "je mŕtva duša, každá duša bez písmen", pretože na počiatku je Slovo. Ale to, čo dokázali môže byť vzorom aj pre Španiela, Číňana či Brazílčana, veriaceho i neveriaceho. Tak isto, ako sa aj my môžeme poučiť z múdrosti Konfucia či Gándhiho. Cyril a Metod nepatria Slovákom. Patria všetkým ľuďom dobrej vôle.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?